Duša mnohých mojich klientov piští po ľahkosti bytia, prirodzenosti a uvoľnenosti. Sadajú do mojej pohodlnej sedačky s výbornou kávou v ruke, avšak často so stiahnutým a zamračeným výrazom v tvári. Trápia sa. Z vonku vyzerá, že ozaj na to nemajú dôvod. Vyzerajú výborne a biedu tiež netrú… Tak prečo?
Väčšinou preto, lebo ako malí zažili bolestivé odmietnutie, opustenie alebo neustále „šikovanie“ – to, čo urobia, nikdy nie je dosť dobré. Všetko si treba zaslúžiť: „Najprv urob, čo ti poviem, podaj výkon a potom ťa budem ľúbiť, dám ti najesť, trošku sa ti povenujem…“ Tieto pocity sa im hlboko zapísali vo svojom vnútri. Uložili sa do šuflíčka, ktorý voláme vnútorné dieťa.
Vnútorné dieťa je vlastne zmes emócii uložených v našom dospelom tele, ktoré sme zažívali v detstve. Čo s tým? Uvedomiť si ich, pochopiť ich, poľúbiť, nastaviť si, ako to chcem a realizovať to v praktickom živote.
Vnútorné dieťa: Príklad
V detstve ste mali rodičov, ktorí sa o vás nestarali do takej miery, ako ste to vtedy potrebovali. Dali vám posteľ, jesť a piť, ale viac nič. Nezaujímalo ich, ako sa máte, či máte dosť alebo málo, či by ste sa chceli pritúliť, chodiť na tanečný krúžok alebo konečne počuť: „Urobil/a si to super!“
Namiesto vás, stále riešili seba, ale nie v tom zdravom slova zmysle. Ako dieťaťu vám chýba ich starostlivosť. Postupom času chápete, že sa sám/a musíte o seba postarať. Aj to spravíte, ale ten pocit nedostatku, nenaplnená potreba po rodičovskej láske a starostlivosti vo vás stále ostáva.
V tom lepšom prípade z vás vyrastie dobrý človek. Nájdete si partnera a založíte si rodinu. Napriek tomu, že máte všetko, cítite sa prázdna/y. Lezie vám na nervy starať sa o svoje deti, hoci ste ich veľmi chceli. Prečo?
Ako môžete niekomu dať, čo vy sami nemáte? Nemáte naplnenú tú potrebu starostlivosti o seba… Chápete? A tak hľadáte spôsoby: Ako donútiť iných, aby sa o vás starali. Ako sa vyhnúť tomu, aby ste sa vy o niekoho starali.
Avšak POZOR! Sú prípady, kedy samotný fakt – stať sa rodičmi, vylieči ľudí z ich traumy. Pretože dostatočne skoro si uvedomia, že oni naozaj budú robiť veci inak ako ich rodičia. A tak to aj robia, čím zároveň liečia seba samých.
Správali sa tak vaši rodičia preto, aby vám ublížili?
Na 100 % vám viem garantovať (a to aj v dobe, kedy nikto nič negarantuje), že určite to nerobili so zámerom vyrobiť vám problém. Práve naopak:
- Správali sa presne tak, ako ste si to vy dušičky tam hore dohodli.
- Vo fyzickom svete ako rodičia prejavovali len také správanie, ako oni sami na sebe zažili v detstve.
Zdá sa to úplne nelogické, ale logiku to má. Kým nie sme prebudení od začiatku pobytu na zemi až po koniec (to je ozaj málo jedincov), automaticky naťahujeme programy správania, ktoré zažívame. Keď sa dostaneme do situácie, ktorá mi daný program naštartuje (napr. stanem sa rodičom), správam sa podľa neho, hoci tento istý program mi v detstve spôsoboval emocionálnu bolesť. To sú presne tie vety: „Nikdy nebudem ako moja mama!“ A keď sa mi narodí dieťa, zrazu sa pristihnem, ako robím presne tie isté veci ako moja mama. Samozrejme, že z generácie na generáciu je to lepšie a lepšie.
Čo z tohto celého vyplýva?
- Neposúvajme už tieto nezmysly do ďalších generácii. Rodia sa deti s novým vedomým a mnohé veľmi striktne a jednoznačne takéto správanie rodičov a učiteľov odmietajú.
- Zamyslime sa, čo sme ako deti chceli cítiť, čo sme potrebovali a naplňme sa tým. Starajme sa o seba, utvrdzujme sa v tom, že všetko, čo robíme, robíme najlepšie ako vieme. A keď cítime, že to vieme a chceme vylepšiť, len to urobme.
- Cez naše deti dajme lásku aj nášmu vnútornému dieťaťu. To však môžeme urobiť, aj keď vlastné dieťa nemáme.
- Odpustime úprimne našim rodičom. Pochopme, čo nás zraňovalo, a že my máme obrovskú príležitosť robiť veci inak.
- Pochopme, že o každého z nás je dokonale postarané na takej úrovni, na akej to máme v našom vnútri nastavené. Keď nám to nestačí, len zmeňme toto nastavenie.
- Každý človek chce byť hlavne prirodzene šťastný a okolo seba chce vidieť šťastných ľudí.
Začnime otázkou: „Čo dnes pre seba môžem urobiť, aby som sa cítil/a šťastný/á?“ Dôverujte bohu alebo vesmíru, že nasmeruje vaše kroky k ľuďom, činnostiam, k vášmu vnútru a vy cez to pochopíte odpoveď na svoju otázku.
Veľa šťastia,
Vaša Angelika
0 komentárov na článok “Vnútorné dieťa: Čo to vlastne je, a ako mu vieme pomôcť?”