My ľudia sme také zvláštne bytosti. Dlho niečo nevieme prijať, s niečím sa zmieriť, a potom keď sa tak stane, používame to neustále, až z toho urobíme zvyk. Nezamyslíme sa nad tým, či to, čo práve hovoríme, robíme, alebo ako vyhodnocujeme udalosť, pre danú situáciu aj platí.
Po veľkom tresku duchovnosti, ezoteriky a osobnostného rastu sa to týka aj vety: „Všetko je tak, ako má byť.“ Veta je vo svojej podstate na 100 % pravdivá. Avšak spôsob akým a kedy ju používame, už tak sto percentný nie je. Prečo?
Pretože vetu často používame ako výhovorku, ospravedlnenku za to, že sme niečo mohli urobiť, vytvoriť, povedať alebo zareagovať (aby daná udalosť prebehla inak), ale zatiaľ sme tak neurobili. Buď nám cestu skrížil veľky pán strach, doterná a všade prítomná pochybnosť, či šľahajúci hnev alebo slizká lenivosť.
Potom nám už naozaj neostane nič iné, len povedať „Všetko je tak, ako má byť.“ Tú prácu, o ktorú si sa uchádzal/a, dostal niekto, kto ju naozaj chcel, kto vo svojom vnútornom naladení spravil pre to maximum. A tak on pracuje a zarába, zatiaľ čo ty sa ďalej utápaš v sebaľútosti, chudobe a pocite krivdy, aký je svet nespravodlivý a zlý. Áno, tak to malo byť. Asi si ešte potreboval/a zažívať tú bezmocnosť a závisť, že iný má a ty nie. Ty si si to vybral/a, takže to tak malo byť. Ale mohlo to byť aj úplne inak, keby si si vybral/a iné, nemyslíš? Keď si v reštaurácii objednáš vyprážaný syr, čakáš že prinesú halušky?
Práve pred nosom ti vypredali lístky na tvoju obľúbenú skupinu: „No čo, malo to tak byť!“ Ale nemuselo, mohlo to dopadnúť úplne inak, keby si počúval/a svoj vnútorný inštinkt, včera zdvihol/a zadok z gauča a kúpil/a tie lístky.
Všetko je tak, ako má byť. Naozaj. Vo svojom vnútri sa vidíš ako nezamestnaný človek, takým si aj ostal. Vnútorné niečo ti našepkáva, že si večný smoliar, ktorý nikdy nedostane, to čo chce a ty tomu veríš, tak to tak má byť. Je to tvoja vôľa. Zmeň svoju vôľu a zmeníš okolnosť. A potom vetu „malo to tak byť“ budeš používať len pri skutočnom pochopení situácie. Napríklad, keď ťa neprijmu do jedného zamestnania aj keď si urobil/a maximum, za pár dní ti niekto zavolá a ponúkne miesto úplne ideálne pre teba. Áno, malo to tak byť. Keď mešká priateľ na schôdzku a ty sa začneš rozprávať s človekom, čo tiež čaká vedľa mňa a vyvinie sa z toho krásne priateľstvo, spolupráca čokoľvek, malo to tak byť…keď sa celá rodina chystá na turistiku, napriek veľkej fyzickej únave a začne liať tak, že sa nedá z domu odísť, každý si potichu oddychuje, číta, spí, len tak vzájomne pri sebe sme….malo to tak byť.
Ale nepoužívajme, to prosím, ako výhovorku a ospravedlnenku. My vytvárame svoj život a my si určujeme ako to v mojom živote má byť.
Vyššia vôľa je vždy taká, aká je tá vaša. Problém ale je, že vy neviete, aká je vaša vôľa. Hovoríte, že chcete tú prácu a už teraz nenávidíte to prostredie, bojíte sa nových kolegov, zmeny, nesúhlasíte s navrhovanou mzdou, s pracovnou dobou…
Pýtajte sa seba samých:
Tak čo chcem? Kto vlastne som? A ako to v mojom živote vlastne má byť? Vytvorte si nový návyk, nereagujte na to, čo sa deje, vytvárajte to, čo chcete aby sa dialo.
Prajem Vám krásne chvíle pri hľadaní týchto odpovedí. Keď čítate tento článok MALO TO TAK BYŤ, písala som ho presne pre Vás. Ďakujem.
S láskou
Angelika
Skvela Angelika♥️Dakujem!
Evka, ďakujem som rada, že sa ti článok páčil.
Toto je úplne pravda Angelicka, posledné roky sa tým iba vediem. Juj, ale trvalo mi to desaťročia sa k tomu dostať. Dnes je to presne tak, všetko je tak ako to malo byť. Niektoré situácie sa doju kontrolovať, niektoré teba nechať na vyššiu silu, všetko je tak ako má byť. A ľahšie sa to chápe srdcom, že prečo. Verím tej vyššieho sile, Boh atd, že môj plán ide podľa Jeho super plánu ???
Ahoj Angelika,
ďakujem za riadky, ktoré som si mohla prečítať.
Neviem prečo, a neviem prečo práve dnes, ma napadlo dať si do vyhľadávača vetu“ Všetko je tak ako ma byť“
Stala sa mi situácia, kde stále pátram, čo to je, prečo to je, nerozumiem tomu, týka sa to vecí pracovných a z toho spojené aj do súkromia.
Prajem všetko dobré.
Dakujem za tieto slova na zamyslenie. Som prave v narocnej situacii a napriek tomu, ze som urobil vsetko, co som mohol, moje stare nastavenia mi stale hovoria, ze by som mohol urobit este nieco a celu situaciu zvratit na podla svojej predstavy. Niekde vo vnutri vsak citim, ze prave to by uz bolo vela a bolo by to s absenciou pokory a viery, ze je vsetko ako ma byt. Urobil som naozaj vsetko, co sa dalo? Odcitat tu tenku hranicu je pre mna niekedy este tazke. Mam tendenciu mat veci pod kontrolou a preto dnes uz neurobim nic. Iba sa nadychnem a s vydychom sa necham prekvapit, co ma pre mna zivot pripravene:)