Mám pre Vás dve správy. Jednu dobrú, druhú zlú. Najprv tú zlú? Tá príležitosť nikdy nepríde. Viete prečo? A teraz tú dobrú, lebo tá už prišla dávno a stále tu je – presne v tú minútu a v tú sekundu ako ste sa rozhodli vteliť do Vášho fyzického tela, TU na tejto zemi…
Zázraky sa plánujú ráno a udalosti počas dňa sa vtedy dejú inak – krajšie. Ako sa to robí?
Ohľadne ľudí v akýchkoľvek vzťahoch zvykneme mať nejaké očakávania, nároky, predstavy akoby sa mali správať. Prečo? Lebo sme tak naučení z detstva. Od každého z nás sa niečo očakávalo. Nasali sme to ako špongia, vytvorili sme si z toho program a uplatňujeme ho vo vzťahoch, vedome alebo nevedome. Každý to ma inak, ale tak fungujeme. Toto nemá slúžiť ako ospravedlnenie, ale ako pochopenie, uvedomenie. Len to, čo si uvedomujeme máme šancu zmeniť.
Je to veľmi zaujímavá a prospešná činnosť. Aby som Vás nezaťažovala teóriou prejdem rovno k praxi.Predstavte si akúkoľvek situáciu. Napríklad
Sebaúcta, sebaláska – joj obohrané slová ako letný hit v rádiu, keď ho hrajú toľko, že pri prvom tóne prelaďujete
My ľudia sme také zvláštne bytosti. Dlho niečo nevieme prijať, s niečím sa zmieriť, a potom keď sa tak stane,
Sebaľútosť je akýmsi národným športom, alebo lepšie povedané životným štýlom pre mnohých z nás. Poďme si teda povedať čo to sebaľútosť vôbec je.
