Mám pre Vás dve správy. Jednu dobrú, druhú zlú. Najprv tú zlú? Tá príležitosť nikdy nepríde. Viete prečo? A teraz tú dobrú, lebo tá už prišla dávno a stále tu je – presne v tú minútu a v tú sekundu ako ste sa rozhodli vteliť do Vášho fyzického tela, TU na tejto zemi.
Čo, nepáči sa Vám to? Nie je to úžasné, že už nemusíte čakať? Nie je to úžasné, že teraz keď toto viete môžete KONEČNE ŽIŤ? Normálne a naplno.
Veľa ľudí je v režime stand by. Máte ten život v sebe, už dávno odkedy ste sa zahniezdili v maternici, ale stále čakáte, že príde niekto -niečo čo Vám dovolí žiť a stlačí to tlačítko „on“.
Urobte si láskavosť, stlačte to tlačítko „on“ vy a hneď teraz. Čakanie je niekedy super, ale nesmie to byť životný štýl. Niekedy si treba počkať, na vhodnú príležitosť, vhodnú osobu, vhodný pozemok, vhodné deti, ale čakať na život a na šťastie je blbosť. To je to isté, akokeby ste čakali na vzácneho hosťa pred domom, ale on už sedí u Vás v obývačke a netrpezlivo čaká, kedy sa mu konečne začnete venovať. Život a šťastie máte UŽ v sebe, aj keď ´“to“ načo práve čakáte, ešte nemáte. Keď ste v období, ktoré sa možno v tejto chvíľke javí ako nepriaznivé, povedzte si normálne nahlas čo Vám momentálne vo vašom živote chýba „akože“ ku šťastiu:
Práca? Keby som mal lepšiu prácu bol by som šťastnejší.
Naozaj?
Áno, na pár mesiacov, kým by sa nevystkytli problémy aj v tej lepšej práci a potom čo? Zase dôvod ísť do režimu „stand by“ a čakať.
Vzťah? Keby som niekoho mala bola by som šťastnejšia, žila by som naplno.
Naozaj?
Áno, do momentu kým sa preberieme z ošiaľu zamilovanosti a zistíme, že tu nie som sama čo skutočne nežije, ale sme tu dvaja a tým pádom, je to ťažšie a nie krajšie.
Peniaze? Keby som mal peniaze a môžem si kúpiť auto, dovolenku…..
Naozaj?
Áno na chvíľku, kým si nenaplním materialne potreby a potom ten pocit šťastia rýchlo vyprchá.
Tak ako to teda je?
Vám chýba láska k životu, ktorá vo Vás po celý čas je, či máte auto, alebo nie, či máte dom, alebo nie.
Stačí si to uvedomiť. Môžete milovať aj ten proces získavania práce, partnera, čohokoľvek. To je tvorivosť, to je život.
Vedieť sa nadýchnuť z plných pľúc a žiť presne to čo je v ponuke, to je život. Keď sa mi nepáči tá ponuka, ktorú neustále dostávam, tak sa musím poobzerať po inej. Ale keď len čakám a čakám a čakám…..život preletí a potom mi nič iné neostáva, len konštatovať: „Čo už teraz v tomto veku, keby som bol mladší“! Ale vy ste mladší! Stále ste dnes mladší ako budete zajtra, pochopte to už.
Napíšte si prosím vetu:
Čo na svojom živote milujem? Ak prevzala velenie nad Vaším životom Vaša negatívna časť, má tendenciu odpovedať NIČ, prosím umlčte ju. Ďakujem.
Milujem, že sa ráno viem usmievať. Dlhé roky som to vôbec nevedela.
Milujem, že aj keď sa mi nechce nájdem spôsob aby sa mi chcelo, alebo jednoducho prijmem, že dnes sa mi nechce a hotovo. Lenivosť je veľká pani a Vina, že som lenivá ešte väčšia diktátorka.
Milujem, že už nemusím čakať, že príde niekto a zabaví ma. Dlhé roky som nevidela, ako sa viem super sama zabaviť.
Milujem, že pobyt na lúke je pre mňa oveľa silnejší zážitok ako komplimenty od kohokoľvek. Lúka bola nuda, život bol nuda, les nezaujímavý ako tak som sa začala pučať, nie kvitnúť to by bolo silné slovo, pučať keď ma niekto uznal, pochválil, ale keď to nerobili, odhnila som hneď.
Milujem, keď sa deti zo mňa smejú ako sa rozplývam, ako je na tej lúke krásne. Chápem ich a odkedy viem, že veci nemusím brať osobne vznikne veľmi veľa humorných situácii z poznámok, ktoré ľudia o našom živote majú.
Milujem, pocit, že viem, že všetko sa dá riešiť a že všetko má oveľa hlbší význam ako to na prvý pohľad vyzerá. Och dopracovať sa k tomuto bol trošku proces, ale ten pocit, že netreba zaťahovať závesy a upadnúť do depresie pri všetkom čo vyzerá ako problém na prvý pohľad, je úžasný!
Milujem, že sa viem úprimne rozplakať, rozhnevať a zosmutnieť. Je to sloboda, dopriať si aj takéto pocity, sú pre nás prirodzené máme ich v DNA. Prjímať a žiť ich znamená prijímať život v ľudskom tele. Ale vždy iba na dobu nevyhnutnú.
Milujem svoj život so všetkým čo mi ponúka.
A keď to máte takto, on Vám toho ponúka veľmi veľaJ. Niekoho stretnete po troch dňoch a opýtate sa ho čo má nové a jemu sa ústa nezavrú hodinu. A niekoho stretnete po roku, opýtate sa ho čo má nové a jemu sa ústa neotvoria, len pokrčí plecami alebo povie: “Nič”. V ktorej ste kategorii? A v ktorej chcete byť?
Čo na svojom živote milujete vy? Nemáte čo napísať? V režime stand by, je obrazovka čierna, stlačte to „on“, nech sa Vám tam niečo ukáže, hocičo a začnite žiť. Neodkladajte veci na potom. Niečo musí počkať, keď Vám to intuícia napovie, ale to je normálny vesmírny proces. Nepleťte si však tento proces s tým vašim neustálym odkladaním a výhovorkami.
Teraz. Píšte čo milujete, alebo čo chcete milovať na svojom živote. Čo v ňom chcete zažívať a ako chcete zvládať to, čo ste si tam doteraz pritiahli. Všetko je výzva a všetko je život. Aj systém pokus -omyl, je vždy lepší ako čakanie na život v režime stand by.
Poznáte to, keď prídete na nejaké nové miesto na dovolenku, vidíte na prvej prechádzke super reštiku a ste aj hladní aj máte chuť jesť, ale poviete si, veď sme tu prvý deň, porozhliadajme sa , dojedzme tie gumenné rožky z cesty a potom uvidíme. Keď sa konečne na piaty deň rozhodnete, že idete do tej reštaurácie polovica rodiny má hnačku a nejdete nikam. Sú veci, ktoré treba urobiť, keď sú aktuálne. Poznáte tie dohody s priateľmi na chodníkoch? „Jeeej ahoj, už musíme dať spolu tú kávu! Jasné, jasné, hneď ako bude príležitosť….prejdu dva roky, tri roky…a ďaľšia príležitosť neprišla.“ To bola ona, keď ste sa stretli. Keď to naozaj chcete, vytiahnite diáre a dohodnite si tú kávu hneď. Alebo sa aspoň poučte a spravte tak pri stretnutí s niekým ďalším.
Dnes ste mladší ako zajtra, pamätajte na to a žite. TERAZ. Robte všetko tak, aby ste si mohli hovoriť vetu:
Ja milujem svoj život.
– Angelika
0 komentárov na článok “Čakáte, kedy konečne dostanete príležitosť normálne žiť?”